cesta po svete

 Cestou necestou :)

Knihobudka





 pretože normálne fotky sú nudné :)



 pôvodné oblečenie Islanďanov



 Ako niekedy vyzeral kostol



 A tu je výsledok :)

Začala by som pár citátmi, ktoré vyhodí YouTube, keď doň napíšem "citáty o jazykoch" -
" čím viac sa učím jazykov a čím viac kníh v nich čítam, tým sa môj svet stáva väčším." Nuruddin Farah
"koľko jazykov vieš, toľkokrát si človekom" české príslovie
"toľko koľko jazykov vieš, tým si viac všade doma" Edmund de Waal

Avšak prídete do roboty a zistíte, že aj keby viete všetky svetové jazyky, tak je Vám to na dve veci, pretože Polacy są wszędzie. (poliaci sú všade). A samozrejme napriek tomu, že sa dorozumieme dobre 2 svetovými jazykmi plus rozumieme z pár ďalších, dohodnúť sa s poliakmi je ťažšie ako nájsť na ulici jednorožca.

Prišli sme do roboty a len z každej strany počuť dzień dobry. A čo je horšie? Ten dobrý deň počuť iba v tomto jazyku, takže namiesto k zlepšeniu angličtiny ako vidíte som sa už za dva dni stihla naučiť základy polštiny a dokonca ma poľka (ktorá ako jediná z nich po anglicky vie aspoň trochu zrozumiteľne) pochválila, že už sa začínam chytať na polštinu.

Situácia sa má tak, že sú tam aj baby z Filipín! Z litvy! dokonca aj pracovníci z Francúzska, Venezuely atď a chvalabohu sme aj s nimi vo veľmi častom kontakte, ale zaučali nás dve poľky, z ktorých jedna vedela základy a druhá vlastne takmer nič :D a tú som mala ja. Takže jej angličtina znela nejak : "Nikola vakum, Nikola handrid prsent , Nikola czekaj mnie" (vaccuum, hundred percent, to posledné asi nemá cenu prekladať)

Takže zácvik bol skôr o pochopení základov polštiny. Ale keď mám pravdu povedať, my rozumieme aspoň čo to, predstavte si Filipínčanku, ktorá síce hovorí plynulo asi 6timi jazykmi, ale keď na ňu poľka začne rozprávať poľsky a potom odíde, s tým že jej isto povedala čo má spraviť a ona chúďa ani netuší, čo sa deje, tak vtedy celá situácia dostáva neoceniteľný nádych sarkazmu. A ešte Poľka sa tvári vrchovalo urazená, že veď ona to povedala. :D

Môj zážitok, keď sme boli na chodbe a prišiel k nám brit, s krásnou, priam dokonalou angličtinou, ktorej som ledva popravde ja rozumela, kvôli jeho prízvuku a začal jej vysvetlovať ako niečo potrebuje a či to môžeme spraviť teraz keď pôjde na raňajky a po piatich minútach vysvetlovania a snaženia sa, aby sme mu rozumeli poľka prišla a zrevala naňho len "hauzkiping" a odišla. Pán ani nevedel čo má robiť :D a ten strach v jeho očiach :D, ale nakoniec som mu všetko vysvetlila a dobre to dopadlo, ale už sa teším keď tieto osoby budem stretávať len cez obednú pauzu, kedy mi oznámia že idú "zapalić" .

Častokrát keď som bola na niektorom mieste pár dní, povedala som si- je to nádherné, ale stačilo vidieť, pri Islande to platí práve naopak, čím viackrát som na tých miestach, čím viac spoznávam túto krajinu, tým ma to sem viac ťahá, tým si viac vážim týchto ľudí, ktorí sú ochotní pomôcť pre nich úplne cudziemu človeku.

Keď sme sem došli, domáci doma nie sú, takže nám musel prísť niekto otvoriť, nielenže nás čakal do 2 rána, ale bol tak neuveriteľne milý a vysvetlil nám absolútne všetko.




A ešte pridám fotku hotela v ktorom sme tentokrát.
 A ešte na záver taký malý "street-art" z Reykjaviku