cesta po svete

Výstup na horu zahájený, už len zotrvať



Cestička nám kľukatie

Napriek bolesti v nohách a červeni v tvári, pohlady na Landmannalaugar stáli za všetko.



Ľadová pokrývka na horách




"takéto sú veľké"





Minimálne dve tváre sú "nakreslené" v tomto nádhernom pohorí (cca v strede fotky je menšia a tesne napravo veľký obrázok polky tváre ženy)





Slová sprievodcu, keď sa s nami lúčil ešte dole: "máte na to len tri hodiny, určite nechoďte druhou stranou, to je strašne dlhá a strmá trasa, to nedáte" HAHA jasné že ideme







Cestou dolu spomínanou druhou stranou, ale musíme uznať, mal pravdu s tou strmou a dlhou cestou :D


Bežiac dole (resp šmýkajúc sa z útesu) sme si aspoň opláchli tváričku a bežali ďalej- nebojte sa, ja fotím aj za behu


Lávové polia (z neďalekej Hekly- posledný výbuch február 2000, má vybuchovať každých desať rokov, zatiaľ mešká 4 roky)


"Aké je to pekné však? Škoda, že táborisko, kde sa máme stretnúť je opačným smerom, škoda že tam nejdeme" znelo z našich úst.

A tak po stratení sa a nájdení ďalšieho sprievodcu, ktorý nám prvé 4 razy vysvetlil niečo úplne iné sme zistili, že vlastne tam ideme a tak sme tu

A tak z túry, ktorá mala trvať niekoľko veľa hodín sme spravili bežeckú túru s fotokrúžkom a trvalo nám to 2hodiny 35 minút.