Rubriky

Používa službu Blogger.

Reykjavik culture night :)

som nahrala video na YouTube, tak neváhajte a kliknite pre pozretie tej krásy :)

(Reykjavik culture night from my camera, don't hesitate and click on the link below :) )



Þórsmörk


Oblasť nazývaná tiež aj ako "bývalá lagúna". Ešte v roku 1920 celé územie bolo zaplavené vodou, ktorá tam tvorila lagúnu, bolo to tak až do šesťdesiatych rokov, keď neďaleko vybuchla sopka, ktorá spôsobila takú tlakovú vlnu, že sa všetka voda v lagúne zdvihla a vytvorila "tsunami", ktorá tam narobila dosť veľký chaos. Do tej doby tam ževraj nebol ani jeden kameň, zatiaľ čo teraz sú tam lávové kamene, ktorých hmotnosť sa odhaduje až do 200 ton.

A už sme zahájili výlet po Thórsmorku.
Thórsmork je pomenovvaný podľa severského boha Thóra. Je to boh hromov, bleskov, búrky a sily. Islandská povera tvrdí, že práve vtedy keď sa ľudstvo obrátilo na kresťanstvo, tak boh Thór na nich poslal všetku jeho sily a spustiť radu zemetrasení a "prírodných katastrof".


Thórsmork sa nachádza v južnej časti ostrova a v tejto oblasti sa nachádzajú tri hlavné rieky Krossa, Thronga and Markarfljot, ktoré ak sa tam chce človek dostať musí prebrodiť nejakým dopravným prostriedkom. (pridávam video na ukážku)




 Kemp, kde sa dá prespať

A tak po dlhšej úvahe, sme si zvolili trasu ktorou pôjdeme- mala to byť červená trasa na mape, avšak vtedy sme ešte nevedeli že červená trasa na mape je oficiálne trasa oranžová a naopak, takže sme sa nevedomky vybrali po najťažšej a najnáročnej trase plnej skalnatých previsov, popolu z nedávneho výbuchu sopky ALE tých najkrajších výhľadov, aké som kedy videla.
Sladké depo po ceste :)

A aj vďaka niekomu nie veľmi zručnému v značení máp sme mohli vidieť túto nádhernú polárnu líšku (v strede obrázku).

Túra mala trvať 3 hodiny- bolo mi to dosť podozrivé keďže obtiažnosť mala byť stredná a ja som ledva nohu zdvihla tak vysoko aby som sa vyštverala po tej cestičke, ale vravíme si že Islanďania sú ľudia zvyknutí na horšie podmienky tak toto je asi "light" pre nich.

Trollakirkja (Kostol trolov) . A až teraz to bolo zvláštne keďže toto sa už na mape ani nenachádzalo- až o pár hodín neskôr sme si všimli, že síce to na mape bolo ale absolútne mimo našej červenej trasy, ktorou sme mali ísť, teda my sme šli po červenej, veď uznajte sami na ďalšej fotke), ale osoba, ktorá sa rozhodla živiť značením máp sa v škôlke asi učila farbičky inak :) .



cestou, NECESTOU

Údolie sa rozprestiera medzi tromi ľadovcami  Eyjafjallajökull, Mýrdalsjökull a Tindfjallajökull.


 No napriek tomu, že sme zdolali najťažšiu výpravu aká sa tu nachádza za asi polovičný čas- keďže sme sa chceli stihnúť vrátiť do odchodu terénneho autobusu (čo sa nám samozrejme nepodarilo), to bolo skutočne neuveriteľne krásne a čaruplné sledovať niečo také, byť niekde, kde to nie je absolútne obývané - a následne si uvedomiť, že tam nikde nie je zavedené ani jedno jediné svetlo :D a tak zahájiť radšej cestu naspäť, keďže po výstupe na najvyšší kopec územia sme zistili, že trasovanie skončilo a ocitli sme sa v pustatine, v ktorej už anilen to značenie nebolo.





Autobus odchádzal o 18:00 a my sme o 17:20 zistili konečne kde na mape sme- a poviem Vám úprimne bolo to na druhej strane celého údolia než bol kemp odkiaľ odchádzal autobus, tak sme obvolali autobusára, že neprídeme, že sme akosi mierne inde ako by sme mali byť a kráčali sme po už konečne nejakej vyznačenej ceste opäť. Po pár hodinách s nohami, ktoré sa už ledva vopchali do topánok ale dokonalom pocite sme prišli do kempu, kde sme sa spýtal na nejaké ubytko- ako inak, žiadne nebolo lebo bolo všetko plné, no po myšlienkach, že to ešte prekráčame dve hodiny do ďalšieho kempu sme stretli jednu slečnu, ktorá nám poradila, že by mohol prísť ešte jeden autobus o dve hodinky- ponúkla nám, že nám otvorí obchod, aby sme si mohli niečo kúpiť a išli sme si sadnúť do kempu k horúcej kávičke a čokoláde.

A toto bol jeden z najkrajších výletov a spomienok, ktoré sme tu zatiaľ zažili.

Fjords and Langjokull


 Taký menší autobus, ktorý zvláda chodiť po ľadovci

 Langjokull v preklade "long glacier" - dlhý ľadovec (okolo 195 km kubických a najvyššiu výšku dosahuje okolo 580m stlačeného ľadu a snehu).

na jeho povrchu

 Vstup do ľuďmi vybudovaného tunela dlhého 500metrov, trvalo to skoro 4 roky, kým sa tento návrh dokázal vôbec realizovať a kopali 14 mesiacov denno denne. Je to najdlhšia ľadovcová jaskyňa na svete. Vykopaný sneh a ľad z tunela mal objem okolo 5500m kubických- čo je v prepočte okolo 0,00275% objemu celého ľadovca.
 aby sme sa veľmi nešmýkali :)
 vo vnútri- pochopiteľne je svetlo umelo zavedené (taká zaujímavosť- keby sa o to človek nestará a nie je tam zavedené svetlo- z ktorého sála teplo- tieto tunely by sa uzavreli v priebehu pár rokov)
 pod 40 m ľadu
 sprievodkyňa, ktorá nám zaspievala typickú islandskú pieseň

 neplánovaný priechod, ktorý príroda vytvorila sama
 Napravo na obrázku tie dve čierne čiary sú v časovom rozmedzí jedného roku, medzi dvomi výbuchmi sopiek a napadnutým snehom- konkréne rok 2011, 2012
 a už obďaleč, pri typicky vyzerajúcom islandskom domčeku mimo mesta



Hraunfossar vodopády



100°C voda vyvierajúca zo zeme

Divé čučoriedky  
Voda, ktorá sa predáva balená vo fľašiach pochádza aj z tohto čistučkého potoka, z ktorého sme sa všetci napili :) - na zdravie :) mala 1,7°C
 Láska k čučoriedkam :D

Islandské koníky, ktoré sú úplne odlišné aj stavbou a ževraj aj správaním od našich koní
 Stará rybárska loď, už nefunkčná, práve takýmito loďami kedysi lovili veľryby

Minke whale :)

pardon za roztrasený obraz, ale hrozne s nami mykalo na lodi :)  (a kvalitu bohužiaľ zobral blog kvôli neprijateľnej velkosti preň)

Elliðaárdalur, Árbær


 Cestou necestou :)

Knihobudka





 pretože normálne fotky sú nudné :)



 pôvodné oblečenie Islanďanov



 Ako niekedy vyzeral kostol



Zvedavá bola :)
 A tu je výsledok :)