Reykjavik culture night :)
som nahrala video na YouTube, tak neváhajte a kliknite pre pozretie tej krásy :)
(Reykjavik culture night from my camera, don't hesitate and click on the link below :) )
Þórsmörk
Oblasť nazývaná tiež aj ako "bývalá lagúna". Ešte v roku 1920 celé územie bolo zaplavené vodou, ktorá tam tvorila lagúnu, bolo to tak až do šesťdesiatych rokov, keď neďaleko vybuchla sopka, ktorá spôsobila takú tlakovú vlnu, že sa všetka voda v lagúne zdvihla a vytvorila "tsunami", ktorá tam narobila dosť veľký chaos. Do tej doby tam ževraj nebol ani jeden kameň, zatiaľ čo teraz sú tam lávové kamene, ktorých hmotnosť sa odhaduje až do 200 ton.
A už sme zahájili výlet po Thórsmorku.
Thórsmork je pomenovvaný podľa severského boha Thóra. Je to boh hromov, bleskov, búrky a sily. Islandská povera tvrdí, že práve vtedy keď sa ľudstvo obrátilo na kresťanstvo, tak boh Thór na nich poslal všetku jeho sily a spustiť radu zemetrasení a "prírodných katastrof".
Thórsmork sa nachádza v južnej časti ostrova a v tejto oblasti sa nachádzajú tri hlavné rieky Krossa, Thronga and Markarfljot, ktoré ak sa tam chce človek dostať musí prebrodiť nejakým dopravným prostriedkom. (pridávam video na ukážku)
A tak po dlhšej úvahe, sme si zvolili trasu ktorou pôjdeme- mala to byť červená trasa na mape, avšak vtedy sme ešte nevedeli že červená trasa na mape je oficiálne trasa oranžová a naopak, takže sme sa nevedomky vybrali po najťažšej a najnáročnej trase plnej skalnatých previsov, popolu z nedávneho výbuchu sopky ALE tých najkrajších výhľadov, aké som kedy videla.
A aj vďaka niekomu nie veľmi zručnému v značení máp sme mohli vidieť túto nádhernú polárnu líšku (v strede obrázku).
Túra mala trvať 3 hodiny- bolo mi to dosť podozrivé keďže obtiažnosť mala byť stredná a ja som ledva nohu zdvihla tak vysoko aby som sa vyštverala po tej cestičke, ale vravíme si že Islanďania sú ľudia zvyknutí na horšie podmienky tak toto je asi "light" pre nich.
Trollakirkja (Kostol trolov) . A až teraz to bolo zvláštne keďže toto sa už na mape ani nenachádzalo- až o pár hodín neskôr sme si všimli, že síce to na mape bolo ale absolútne mimo našej červenej trasy, ktorou sme mali ísť, teda my sme šli po červenej, veď uznajte sami na ďalšej fotke), ale osoba, ktorá sa rozhodla živiť značením máp sa v škôlke asi učila farbičky inak :) .
cestou, NECESTOU
Údolie sa rozprestiera medzi tromi ľadovcami Eyjafjallajökull, Mýrdalsjökull a Tindfjallajökull.
Autobus odchádzal o 18:00 a my sme o 17:20 zistili konečne kde na mape sme- a poviem Vám úprimne bolo to na druhej strane celého údolia než bol kemp odkiaľ odchádzal autobus, tak sme obvolali autobusára, že neprídeme, že sme akosi mierne inde ako by sme mali byť a kráčali sme po už konečne nejakej vyznačenej ceste opäť. Po pár hodinách s nohami, ktoré sa už ledva vopchali do topánok ale dokonalom pocite sme prišli do kempu, kde sme sa spýtal na nejaké ubytko- ako inak, žiadne nebolo lebo bolo všetko plné, no po myšlienkach, že to ešte prekráčame dve hodiny do ďalšieho kempu sme stretli jednu slečnu, ktorá nám poradila, že by mohol prísť ešte jeden autobus o dve hodinky- ponúkla nám, že nám otvorí obchod, aby sme si mohli niečo kúpiť a išli sme si sadnúť do kempu k horúcej kávičke a čokoláde.
A toto bol jeden z najkrajších výletov a spomienok, ktoré sme tu zatiaľ zažili.
Fjords and Langjokull
na jeho povrchu
Hraunfossar vodopády
100°C voda vyvierajúca zo zeme
Divé čučoriedky
Islandské koníky, ktoré sú úplne odlišné aj stavbou a ževraj aj správaním od našich koní
