cesta po svete

Ešte predtým ako začal druhý deň, sme chvíľu rozmýšľali či sa to skutočne deje, že sme sa ocitli v kutici, ktorá páchne ako keby nebola riadená už hodných pár generácií, ale po dokopy celodennom cestovaní a 6 hodinovom lete je Vám to dosť jedno kde si skloníte hlavu a tak sme zaspali.

Prebudenie ráno bolo asi úplne rovnaké, sedíte na posteli, ktorá smrdí (aby som to upresnila, taký zatuchnutý smrad ako keby tam už pár desaťročí nikto nežil), no ale čo bolo horšie tá plastelína na stene, ktorá sa už už chystala na nás skočiť :D. Vstali sme, spravili si práškové mlieko vo vode aspoň do kávy a vybrali sme sa pospas osudu- do roboty.

Bolo to 5 minút pešo, takže to bolo fajn. Síce sme sa tam nevedeli dostať a keď nás niekto pustil prišiel aj recepčný, ktorý nám miestami až sarkasticko-výsmešným tónom povedal: "Vy tu idete robiť?" :D. Potom ale prišiel náš šéf, odhadom taký 28 ročný chlap. "môžem vám porozprávať historiu budovy, ale to je tá najnudnejšia vec, vlastne ja som nudný"

Ropráva Vám tú najvtipnejšiu vec a ani brvou nemihne, dokáže si vymyslieť príbeh o tej najnepraktickejšej kúpeľni aká kedy existovala a avedie Vás tam, keď nám ukazoval hoteli pri jednom sa zastavil a vraví : "v jednom apartmáne je kôň"... človek nevie ako to mysí, ale vzhľadom na to, že sme tam včera boli a skutočne cez polku apartmánu je kôň :D (verím, že tam ešte pôjdem a odfotím Vám to sem)

V skratke so šéfom, ktorý nám mal dať 3 dňovu skúšobnú dobu sme hned podpísali zmluvu pričom sa tam od nás žiadalo kedy ukončíme prácu, pýtajúc sa ho kedy budeme môcť odísť nám odpovedá: vyberte si dátum, ale aspoň deň pred vašim odchodom mi povedzte že idete preč"

Keď sme prišli domov stretli sme sa s našou domácou, je až pozoruhodné ako dokáže človek hovoriť s vyplazeným jazykom, ona to skutočne dokáže.

edit: pridávam fotku koňa v hotelovej izbe (nezabudnite si všimnúť, že z jeho hlavy ide lampa)